2. Zvlek

   V živote skákajúceho pavúka je 2. zvlek kľúčovou etapou, ktorá sa nesie v znamení zásadných fyzických zmien a vývoja. Ide o proces, kedy pavúk na zvyšok svojho tela "nasadí" druhý chitinový povlak, čím zosilní svoju ochranu a zlepší svoje schopnosti pri lovení a prežití. Pokiaľ ide o fyzické zmeny, druhý zvlek umožňuje pavúčikovi rásť, čo je zjavné na zväčšujúcom sa tele, o dosť zväčšenej hlave  a dlhších končatinách. Okrem zvýšenia veľkosti dochádza aj k vývoju dôležitých telesných štruktúr. Napríklad, oči skákajúceho pavúka, ktoré sú nevyhnutné pre jeho unikátnu schopnosť vizuálne lokalizovať korisť a efektívne sa pohybovať, sa stávajú výraznejšími a ich vizuálna schopnosť sa zlepšuje. Taktiež, chelicery – ktoré pavúky využívajú na chytanie a usmrcovanie koristi – sa stávajú silnejšími a adaptívnejšími. Z hľadiska správania sa v tomto období môžeme pozorovať výrazné zmeny.  Malí pavúčik úplne opúšťa svoje hniezdo a stáva sa aktívnejším a začína viac skúmať svoje okolie a taktiež sa púšťa do hľadania potravy. V tejto fáze si skákajúci pavúk osvojuje základné techniky lovu, ktoré sú pre jeho druh charakteristické a nesmierne dôležité pre samostatný život v dospelosti. V tejto fáze je čas ich začať kŕmiť ovocnými muškami. Zaujímavosťou je, že počas 2. zvleku mladé skákajúce pavúčiky začínajú prejavovať aj prvky teritoriálneho správania. Hoci sú v tomto veku ešte stále relatívne sociálne a nebránia svoje územia s takou vehemenciou ako dospelé jedince, začínajú si vyberať a brániť miesta, ktoré považujú za vhodné na odpočinok a skrýšu pred možnými hrozbami. Taktiež si začnú stavať svoje vlastné "hojdacie" siete. Tento inštinktívny druh správania je dôležitou predzvesťou ich budúceho, samostatného života.